I. Náčrt

(Pozn. Vzhľadom na to, že ide o úvodnú hodinu a predpokladáme, že je adresovaná sekulárnemu človeku, neuvádzame mnoho biblických textov. Biblické texty, ktoré sú uvedené, sú v zátvorke. To znamená, sú použité ako odkazy, že uvedené myšlienky súhlasia s Bibliou. Texty bez zátvorky sú (aj v ďalších lekciách) tie, ktoré je možné priamo v rozhovore citovať.)

Krátka osnova:

Prečo je na svete toľko zla, keď existuje dobrý Boh?

1. Čo sa stalo vo vesmíre? (Ez 28,13-17; Iz 14,12-15)

2. Boží postoj k problému (Zj 12,7-9; 1 Moj 3,15)

3. Satanova stratégia - nabúrať dôveru v Boha (1 Moj 3,1-6)

4. Ako to dopadne? (Zj 12,10-12)

a. Objektívne - Boh zvíťazí

b. Subjektívne - záleží od môjho rozhodnutia

V dnešnom svete je na každom kroku toľko tragédií, vojen, bolesti okolo nás... Redakcia Newsweek označila rok 1992 za Rok nenávisti. Môžeme veriť v dobrého Boha, keď svet je taký zlý?

Predstavte si, že by na ulici niekto neznámy si chcel požičať od vás 1000,- Kč. Požičiate? Nie. Prečo? Ak človeka nepoznáte, tak mu nedôverujete. Ak informácie o ňom máme len z druhej ruky, budú rôznorodé. Podobne je to aj s vierou v Boha. Na svete existuje mnoho pohľadov, názorov na Neho. Aká je vlastne pravda? Niet dymu bez ohňa; bez vetra ani list na strome sa nepohne.

Nie je čosi pravdy na tom, z čoho je Boh obviňovaný? Ak je Stvoriteľ všetkého, stvoril aj zlo? Je Boh zodpovedný za zlo, ktoré je vo svete? Prečo s tým niečo neurobí, ale, ako sa zdá, sa len pasívne prizerá?

Musíme sa s Ním sami zoznámiť, sami presvedčiť, ako to je. Pretože aj tu platí, že ak Ho nepoznáme, tak v Neho neveríme. Prečo Ho nepoznáme? V dnešnom svete existuje mnoho názorov, predstáv, pohľadov na Boha. Odkiaľ sa berú? Existuje niekto, kto má záujem na tom, aby Boh bol predstavený v nesprávnom svetle.

1. Čo sa stalo vo vesmíre?

Konflikt vo vesmíre nie je večný - na počiatku bol pokoj, ktorý bol založený na dôvere a láske. Stvorené bytosti dôverovali sebe navzájom, dôverovali Bohu a On mohol zase dôverovať im. Kde je vzájomná dôvera, tam je dokonalá harmónia, pokoj, láska, istota, sloboda. Avšak stvorená bytosť, anjel, zvaný Lucifer [=Nositeľ svetla], začal so vzburou proti Bohu a tým sa zmenil na Satana [=Nepriateľ].

Prečo to bolo možné? Boh stvoril všetky bytosti ako slobodné, a teda aj s možnosťou vzbúriť sa proti Nemu, zneužiť darovanú im slobodu (Ez 28,13-15.17; Iz 14,12-15).

Satan nemal dôvod k vzbure (nájsť dôvod znamená ospravedlniť zlo), ale mal možnosť vzbúriť sa, pretože mal slobodnú vôľu. Zlo je vždycky nelogické a absurdné. Satan nakoniec zašiel až tak ďaleko, že žiadal svojho Stvoriteľa, Ježiša Krista, aby sa klaňal jemu, stvorenej bytosti (Mat 4:1-8). Diabol napadol Boha a Jeho charakter, začal šíriť o Ňom polopravdy, ohovárky, lži a predstavil Ho ako krutého, autoritatívneho, absolutistického a sebeckého tyrana.

2. Boží postoj k problému

Pán Boh nezničil Satana, ale dáva mu možnosť dokázať pravdivosť jeho tvrdení (Zj 12,7-9). Vo vesmíre vypukla vojna, do ktorej bol pozdejšie každý z nás, či sa nám to už páči alebo nie, zatiahnutý. Budúcnosť každého záleží od toho, aký bude výsledok tejto vojny. Tento výsledok je ešte dôležitejší než spasenie človeka, lebo ak Boh je taký, ako Ho Satan predstavil, spasenie nemá zmysel.

Spôsob, akým Boh zaobchádza so Satanom, hovorí o Božej sile, nie slabosti. Ak by Boh Satana a jeho spojencov zničil (keď je všemocný, bola by to záležitosť okamihu), tým by len dokázal, že vyžaduje od stvorených bytostí slepú poslušnosť a že na dosiahnutie svojich cieľov používa silu. Práve spôsobom, akým sa Boh zachoval ku zlu, ukázal, že rešpektuje slobodu a spolieha sa na pravdu a lásku.

Tento spôsob riešenia problému však vyžaduje dlhší čas a prinesie so sebou utrpenie a bolesť, ktoré sú v zle automaticky obsiahnuté. Avšak, akokoľvek drahá, je to jediná cesta, ako nastoliť vo vesmíre trvalý mier. Boh nemôže dokázať lživosť Satanových obvinení tým, že ich bude popierať, postaví proti nim iné tvrdenia, alebo že by Satana okamžite zničil. Práve existencia zla okolo nás je bolestným, ale presvedčivým dôkazom toho, že Boh k dosiahnutiu svojich cieľov nepoužíva manipuláciu a silu.

Prečo sa teda akoby zdá, že Pán Boh sa bezmocne pozerá a nič nerobí? Pretože Boh je obvinený zo zneužívania svojho postavenia a sily a je predstavený ako ten, ktorému sa nedá dôverovať. Nemôže teda problém rozriešiť použitím či dokázaním svojej nepochybne obrovskej moci, ale tým, že ukáže, aký je, a tak odhalí svoj charakter.

Satan to dobre vie, a preto sa neustále snaží na Boha útočiť, očierniť Ho, predstaviť Ho v zlom svetle. Podarilo sa mu zviesť aj Adama a Evu, a tak sa problém prenáša na našu zem a na ľudstvo. Práve na historke našich prarodičov a ich pádu do hriechu jasne vidieť spôsoby Satanovej práce (1 Moj 3,1-6).

Satan predstavuje Boha ako toho, ktorý tvrdí, že ľudí miluje, ale svojvoľne ohraničil ich slobodu (v.1), nehovorí pravdu (v.4), ba priam zastrašuje, lebo nechce človeku dopriať čosi lepšie (v.5).

3. Ako to dopadne?

Boj medzi dobrom a zlom nie je dualistickým večným zápasom medzi dvoma rovnocennými protivníkmi, ale zápas medzi Stvoriteľom a stvorenou bytosťou. Dnes je už jasné, na ktorej strane je pravda, že Boh v tomto konflikte zvíťazí (Zj 12,10.11). Otázka je, na ktorej strane budem stáť ja. Môže sa obyčajný, bežný človek správne rozhodnúť v spleti toľkých názorov a predstáv? Boh hneď v raji zasľubuje človeku riešenie celého problému, možnosť vrátiť sa späť na Božiu stranu. Uisťuje človeka o svojej nemennej a obetavej láske. Sľubuje človeku, že v boji, do ktorého bolo ľudstvo zavlečené, Kristus zvíťazí (1 Moj 3,15). V osobe a diele Ježiša Krista, pri Jeho prvom i druhom príchode je podstata Božieho charakteru jasne a plne odhalená a víťazstvo zaistené.

Boh čaká, že sa rozhodnem. Pretože systém Jeho vlády je otvorený, dáva mi možnosť posúdiť dôvody, ktoré predložil, aby som stál na Jeho strane. On nečaká, že Mu budem slepo dôverovať. Chce rozumné, logické rozhodnutie založené na dôkladnom zvážení všetkých predložených dôkazov a dôvodov. Praje si, aby som vzal vážne a zodpovedne svoju slobodu. K podstate slobody patrí schopnosť vybrať si medzi dvoma protikladnými alebo navzájom diametrálne sa odlišujúcimi alternatívami. Pre takéto rozhodnutie však potrebujeme seriózne informácie. Naše štúdium "Evanjelia pre dnešok" je práve takouto snahou prísť k osobným uzáverom, čo sa týka nášho postoja k Bohu, preštudovať informácie, ktoré k danému problému nám ponúka Boh.

II. Výkladové poznámky

(Pozn.: Tieto výkladové poznámky nie sú určené pre priame použitie, ale pre osobné prehĺbenie prednášajúceho.)

Je zaujímavé si všimnúť, že tí z Božích prorokov, ktorí mali zvláštne videnie Boha, dostali aj zaujímavý vhľad do pôvodu zla a pôsobenia Satana (Izaiáš, Ezechiel, Ján v Zjavení). Zdá sa, ako keby Boh chcel naznačiť, že je nemožné plne pochopiť Jeho osobu a povahu, ak nezoberieme do úvahy, ako zaobchádza so svojím nepriateľom, diablom.

Prorok Izaiáš (6,1-8) popisuje svoje slávne videnie Boha, ktoré viedlo k uvedomeniu si jeho vlastnej hriešnosti, k jeho očisteniu a prijatiu prorockého poslania. Ten istý prorok má vo svojej knihe aj v poézii napísaný žalospev nad kráľom Babylona (14,4-15). Avšak z veršov 12-15 je zrejmé, že prorok opustil historický a pozemský pohľad a začal opisovať udalosti z inej sféry, a tak kráľ Babylona perzonifikuje Satana v jeho vzbure proti Bohu, keď chce postaviť svoj trón "nad hviezdy silného Boha" a byť "podobný Najvyššiemu". Toto je zrejmé okrem iného z kontextu (v centre state je nadprirodzená oblasť, nie pozemská), chiastickej štruktúry pasáže (zrkadlový obraz, kde prvý riadok korešponduje s posledným), ako aj použitia hebrejského slova "mašal" [príslovie] v 14,4.

Podobne aj prorok Ezechiel začína svoju knihu videním Boha a Jeho slávy (Ez 1,1-28). Potom v kapitole 28,1-19 má dve výpovede proti vojvodcovi a kráľovi Týru (verše 1-10 a 11-19). Prvá je adresovaná vojvodcovi-princovi ("nagíd") Týru, ktorý je jasne historickým panovníkom. Avšak poetický žalospev (quináh) z veršov 12-19 je adresovaný kráľovi ("melek") Týru a hovorí o kedysi dokonalej bytosti, ktorá žila vo vyšších sférach než pozemských. Jazyk sa jasne nevzťahuje na pozemského kráľa, ale hovorí o nadprirodzenej bytosti, čo je obrazom Satana a jeho aktivity.

Pozn.: Výkladové poznámky k 1 Moj 3,15 a 1. i 2. príchodu JK budú v nasledujúcich príslušných lekciách.

III. Praktický dopad

Konflikt medzi dobrom a zlom sa neodohráva len na úrovni makrokozmu, ale aj nášho mikrokozmu. Spočíva v prežívaní zla, bolesti, utrpenia, nemoci i smrti v rovine každého z nás osobne, v medziľudských vzťahoch, ako aj v našom bezprostrednom okolí. Práve tu sa nás to dotýka najosobnejšie a ľudia sa často pýtajú, prečo Boh nezasiahne, či môžu veriť v Jeho existenciu, keď vidia toľko utrpenia nevinných okolo seba (vojny, deti, koncentráky). Hoci máme mnohé skúsenosti Božieho nadprirodzeného zásahu, v globále Boh musí vo svojej láske dovoliť, aby sa vo vesmíre preukázali prirodzené dôsledky zla. Keď Boh nám dal slobodu, nemôže nás zbaviť zodpovednosti za ňu a nesenia jej dôsledkov. Avšak aj v osobnej rovine zasľubuje pokoj v spoločenstve s Kristom ako odpoveď na to, čo nie je možné momentálne vyriešiť ináč.

Podobne aj predstavy mnohých, že byť kresťanom znamená vzdať sa čohosi hodnotného, že Boh mi čosi nedopraje, obmedzuje, že ma nemôže prijať, odpustiť moje viny, lebo som až príliš hriešny, atď., sú založené na nesprávnych predstavách, polopravdách a lžiach Satanových. Mnohí ľudia prišli k záveru, že Boh neexistuje, nie na základe starostlivého zváženia dôkazov, ale na základe neakceptovateľnosti tej verzie náboženstva, ktorá im bola predkladaná. Títo ľudia zavrhujú vlastne nie Boha, ale karikatúru Boha, za ktorou v pozadí ako autor stojí Satan. Jedine poznanie Boha na základe Jeho zjavenia nám pomôže zaujať k Nemu správny postoj.

Pochopenie slobody, ktorá existuje vo vesmíre, nás zároveň vedie k rešpektovaniu osobnej i náboženskej slobody v medziľudských vzťahoch. Ak Boh dal slobodu ešte aj Luciferovi, musíme aj my byť tolerantní voči tým, čo s nami nesúhlasia, majú iné názory a predstavy než my.

D. Duda + J. Moskala