I. Náčrt

Krátka osnova:

1. Predpoklady krstu (Mar 16,16; Sk 2,38; Ján 3,3-5)

2. Spôsob krstu (Ján 3,23; Mar 1,10, Sk 8,38.39)

3. Význam krstu (Mar 1,4; Rím 6,2-4; Tit 3,5; Kol 2,12.13)

Pri našom štúdiu základov kresťanskej viery si môžeme všimnúť, že sa striedavo učíme o tom, čo Boh vykonal pre nás a nezávisle od nás (Biblia, osoba a dielo Ježiša Krista, ospravedlnenie, zmierenie), a o tom, aká je naša odpoveď na Božiu iniciatívu (viera, modlitba, pokánie a odovzdanie, znovuzrodenie). Po našom poslednom štúdiu, keď sme hovorili o zmierení, o tom, ako Boh rieši problém hriechu, sa teraz chceme zamerať na krst, ktorý je odpoveďou našej viery na Božie konanie.

Už sme preberali znovuzrodenie, pokánie i odovzdanie. Všetko toto človek prežíva ako jednotlivec vo svojom vnútri, aj keď, samozrejme, prejaví sa to aj navonok. Počas svojho pôsobenia na zemi Kristus ustanovil cirkev, spoločenstvo veriacich, aby práca na tom, čo on začal, mohla pokračovať. Takto jednotlivec má nielen možnosť verejne prejaviť svoj vzťah ku Kristovi tým, že sa začlení do spoločenstva, ktorého hlavou je sám Kristus, ale ako Kristov "učeník" sa tiež zapojí do práce, pre ktorú ho Ježiš uschopní.

Ježiš očakáva, že jeho nasledovníci prejavia svoje vnútorné odovzdanie vonkajším vyznaním a konaním. Preto hovorí: "Kto uverí a bude pokrstený, bude spasený..." (Mar 16,16) Na krste samotnom však nie je nič magické. Samotný obrad človeka nezmení, krst sám o sebe nezaisťuje spasenie. Len vtedy, keď človek splní biblické predpoklady, môže byť tento krok pre neho hlbokým zážitkom Božej očisťujúcej, premieňajúcej a uschopňujúcej milosti.

1. Predpoklady krstu

Ak chceme, aby krst bol zmysluplný, mali by sme sa pýtať, aké predpoklady preň uvádza Biblia. Nachádzame ich niekoľko:

a) Počúvanie evanjelia. Evanjelium je zvesť o Božom charaktere, o tom, aký Boh je, čo pre nás vykonal, o čo mu ide, ako riadi vesmír. Toto evanjelium k nám prichádza vo forme kázania a čítania Božieho Slova (Rím 10,17). Ak by však kázanie či čítanie narazilo na "hluché uši", neprinesie žiadny úžitok (Mat 13,4-23). Toto "počúvanie" je teda podstatne dôležité. Jednu stranu mince tvorí kázanie, druhú stranu počúvanie. Jedno bez druhého nedáva zmysel (Sk 8,26-28). Krst teda v konečnom dôsledku nie je to, čo ja robím pre Boha, ale moja vonkajšia odpoveď na jeho pozvanie, na to, čo on už vykonal pre mňa i vo mne.

b) Návrat k Bohu. Je to úplne nové nasmerovanie v živote, "obrátenie sa" z cesty hriechu na cestu života. Biblia tento proces nazýva pokáním (Mar 1,4; Sk 2,38). Podrobne sme o pokání hovorili v Advente 2/94.

c) Viera. Z textu v Mar 16,16 je zrejmé, že viera predchádza krst a že medzi vierou, krstom a spasením je úzky vzťah. Naše spasenie nie je dané naším krstom, ale prítomnosťou či absenciou nášho vzťahu viery k Bohu. Dar spasenia sa prijíma vierou. Keď sme študovali o viere (Advent 12/93), hovorili sme si, že viera je vzťah dôvery, v ktorom je človek ochotný načúvať, nechať sa viesť. Predpokladom krstu je teda takýto akt viery. Nie je to naopak, že by krst bol predpokladom viery. Krst je výsledkom "poslušnosti viery" (Rím 1,5). To nás už privádza k poslednému predpokladu, ktorý s týmto úzko súvisí.

d) Dobrovoľné rozhodnutie stať sa učeníkom Ježiša Krista. V evanjeliu podľa Matúša 28,19 Kristus hovorí: "Choďte teda, čiňte mi učeníkmi všetky národy, krstiac ich v meno Otca i Syna i Ducha Svätého." Opäť je zrejmé, že vyučovanie a ochota stať sa učeníkom predchádza krst. Keď sa človek necháva pokrstiť, verejne tým vyznáva, že ho učil Boh i Duch Svätý a že chce byť učeníkom Ježiša. Ako jeho odovzdaný a poslušný nasledovník túži zachovávať "všetko, čokoľvek nám prikázal" (v.20).

Je protibiblické, a teda neprijateľné, niekoho ku krstu priniesť bez jeho vedomia či súhlasu, alebo ľudí podplatiť, či nejako alebo niečím zmanipulovať, aby sa dali pokrstiť (Ef 4,5).

2. Spôsob krstu

Otázky spojené s krstom boli oddávna predmetom sváru v dejinách kresťanskej cirkvi. Spor sa týkal predovšetkým dvoch aspektov - spôsobu krstu a jeho významu. Tieto dve veci spolu navzájom veľmi úzko súvisia. Čo hovorí o spôsobe krstu Biblia?

Je zrejmé, že krst nemá priamy súvis so žiadnym náboženským úkonom či obradom Starej zmluvy. Aj keď Židia mali rôzne obrady očisťovania, ich význam bol predovšetkým kultický. Existoval tiež krst prozelytov - ľudí, ktorí prijali náboženstvo Židov - ale pri tomto krste sa človek krstil, ponáral sám.

Keď Ján Krstiteľ vystúpil so svojím kázaním, vyzýval ľudí k zmene srdca. Krst spájal s pokáním a príchodom Mesiáša. Ježiš svojím vlastným krstom, okrem iného, dal pečať súhlasu na dielo Jána Krstiteľa i príklad svojim nasledovníkom (1 Pet 2,21). Spôsob biblického krstu úzko súvisí s významom tohto slova.

Slovo "baptizo" znamená ponoriť, pohrúžiť. Toto slovo sa technicky, mimo Biblie, používalo na opis procesu farbenia látok - látka sa do farby ponára, nielen ňou pokropí či poprská.

Novozmluvné opisy krstu potvrdzujú skutočnosť, že tento obrad sa v biblických dobách vykonával ponorením do vody. Nikde v Biblii toto slovo nie je použité na pokropenie či poliatie.

Ján krstil v Jordáne pri Ainone, "lebo bolo tam mnoho vody" (Ján 3,23). Keď bol Ježiš pokrstený, "vyšiel z vody" (Mar 1,10). Keď Filip pokrstil etiópskeho eunucha, obaja "zostúpili do vody" i "vystúpili" z nej (Sk 8,38.39).

3. Význam krstu

Ponorenie je však naznačené aj v teologickom význame krstu. Ako hovorí Pavel, krst je pripomienkou či pamiatkou smrti, pochovania a vzkriesenia Ježiša Krista (Rím 6,4; Kol 2,12). Krstom človek vyjadruje, že prijíma smrť Ježiša Krista ako obeť zmierenia a že vidí v jeho vzkriesení záruku svojho nesmrteľného života. Krst znamená stotožnenie sa nielen s dielom Ježiša Krista, ale aj s jeho osobou.

Okrem toho krstom veriaci vyznáva, že jeho starý človek zomrel hriechu, bol pochovaný a teraz on chce žiť novým životom v moci Ducha Svätého. Zostúpenie do vody, ponorenie do nej a vystúpenie z nej je tak nielen pripomienkou krstu Ježišovho, ale aj navýsosť výstižným znamením tejto dramatickej zmeny, ktorá nastala s človekom pôsobením Božej milosti.

Ďalej je krst vstupnou bránou do Kristovej cirkvi. V krste individuálny veriaci je začlenený medzi Boží ľud. Je to prostriedok pripojenia k jednému telu, totiž ku kresťanskému spoločenstvu (1 Kor 12,13). Človek symbolicky vyjadruje, čo to znamená byť kresťanom. Nielenže pod vplyvom smrti a vzkriesenia Ježiša človek skoncoval so starým spôsobom života a "obrátil sa" na cestu nového života, ale zároveň sa stáva členom spoločenstva ľudí, ktorých identita je založená na vzťahu s Kristom. Cirkev nie je svetská organizácia, politická strana alebo klub ľudí, ktorí majú rovnaké záľuby. Je to spoločenstvo založené Ježišom Kristom, ktoré má prinášať evanjelium o spasení "každému národu, pokoleniu, jazyku i ľudu" (Mat 28,18-20; Zj 14,6.7).

Krst je tiež symbolom učeníctva. Krstom vyznávame, že Ježišov život bude rozhodujúcim spôsobom ovplyvňovať náš ďalší život. Jeho smrť, pohreb i vzkriesenie určuje, kto sme. Ako Ježišovi učeníci chceme sa mu úplne odovzdať, na prvom mieste nášho života je plnenie Božej vôle. Preto pokropenie či poliatie je nedostatočným symbolom. Takýto spôsob krstu je nepochybne pohodlnejší, ale ako Kristovi nasledovníci berieme na seba záväzok poslušnosti, nie pohodlnosti.

Krst je zároveň uschopnením a vybavením do služby. Ako krst bol začiatkom Ježišovej verejnej služby, tak náš krst je ordináciou do našej služby. Prijímame dary Ducha Svätého, aby sme mohli slúžiť Bohu a ľuďom (Rím 12,1-8; 1 Kor 12; Ef 4).

Krst je symbolom očistenia. Hriech je zdroj poškvrny, nečistoty. Voda zmýva naše minulé hriechy, viny. Krst je znamením odpustenia hriechov (Sk 2,38; 22,16; 1 Kor 6,11; Tit 3,5; 1 Pet 3,20.21). Je to radostná slávnosť zmierenia s Bohom (Luk 15,6.7.9.10.23.24.32).

Zo všetkého, čo Biblia učí o predpokladoch, spôsobe a význame krstu, je zrejmé, že biblický spôsob krstu je krst na základe vyznania viery. Krst malých detí a zástupné vyznávanie viery pri krste nemajú biblické opodstatnenie.

II. Výkladové poznámky

Zmyslom tejto biblickej hodiny nie je doviesť ľudí k tomu, aby sa na jej konci nechali pokrstiť. Na to, koľko sme toho prebrali zo základov kresťanstva, je pre takýto čin ešte príliš skoro. V žiadnom prípade nechceme zaradením tejto biblickej hodiny na toto miesto naznačiť, že by ľudia mali byť pokrstení po 12 biblických hodinách!

Cieľom tohto štúdia je ukázať, že naša odpoveď Bohu má svoje určité konkrétne a verejné formy. Pri tom, čo sa ľudia o Bohu dozvedeli a aj ďalej dozvedať budú, mali by sa zamýšľať, akým spôsobom chcú vyjadriť svoju odozvu a vďačnosť.

Myslíme si, že je podstatné viesť ľudí k tomu, že krst nie je ani odmena za to, že štúdium vydržali až do konca, ani pasca, ktorá na nich, nič netušiacich, spadne ku koncu štúdia a z ktorej ťažko už môžu uniknúť. Chceme, aby ľudia vedeli, že krst nie je cieľom vyučovania biblickým pravdám, ale že je to biblický spôsob, ako sa verejne prihlásiť ku Kristovi a k tomu, čo vykonal a koná pre nás a v nás. Je to vlastne začiatok nášho verejného putovania k nebeskému domovu, putovania, v ktorom nie sme sami, ale patríme do "tela Kristovho". Pritom slúžime podobne, ako slúžil on, každý však na svojom mieste a spôsobom sebe vlastným.

Ak by sme ľudí pokrstili už teraz, a potom v priebehu ďalšieho štúdia sa dozvedia o niektorých požiadavkách, ktoré Biblia predkladá pre obrátených kresťanov, môžu mať oprávnene dojem, že boli podvedení, že sa im pred takým dôležitým činom nepovedala celá pravda, že nemali dostatok informácií. Ak sa im o krste povie len na samom konci, mohli by mať dojem, že sú vmanévrovávaní do toho, že po tom, čo sme sa im toľko venovali, oni by mali [aspoň] súhlasiť s krstom. Zaiste i jednému i druhému sa chceme vyhnúť.

Preto chceme, aby ľudia vedeli, že zvesť o tom, aký je Boh a čo pre nás vykonal, nemôže človeka nechať bez odozvy. Krst nie je "nepovinný predmet", ktorý môžem prijať, či vynechať, podľa toho, ako sa mi to páči. Je to Božia vôľa pre veriaceho, a teda vyjadruje našu poslušnú podriadenosť jemu. Takéto rozhodnutie musí dozrievať určitý, niekedy aj dlhší čas, človek k nemu dospieva, rastie. K vlastnému aktu by človek mal pristúpiť až po zrelej úvahe, skúsenostiach s Pánom; často to býva aj po neľahkých vnútorných bojoch.

Je rozdiel medzi rozhodnutím cele patriť Ježišovi, rozhodnutím sa pre krst a vlastným aktom. Je prospešné, ak ľudia predbežne vedia, že krst je tiež jeden so spôsobov, akým Kristovi povedia svoje "áno" a potom pri ďalšom štúdiu dovolia, aby Duch Svätý na nich pôsobil a viedol ich k tomu správnemu rozhodnutiu. Krst - to je tak trochu ako svadba. V určitej fáze svojho vzťahu sa mladí ľudia rozhodnú, že pôjdu životom spolu. Potom príde čas, keď svoje vnútorné rozhodnutie spečatia svojím verejným sľubom lásky a vernosti. Krstom verejne vyznávame, že vstupujeme do zmluvného vzťahu lásky s Ježišom Kristom.

III. Praktický dopad

Keď Ježiš Kristus založil svoju cirkev, bolo potrebné, aby mala určité vonkajšie znamenie, ktoré by jasne a verne identifikovalo jej členov. Aby cirkev efektívne napĺňala svoje poslanie, potrebovala určitý význačný akt, ktorý by bol záväzný pre všetkých jej členov a ktorý by zreteľne súvisel s cieľom, pre ktorý toto spoločenstvo existuje. Ježiš preto ustanovil krst [a tiež Večeru Pánovu].

Krst ale nie je niečo magické, nie je to náhrada za obrátenie či znovuzrodenie, ani záruka, že v budúcnosti nájdeme vieru. V žiadnom prípade to neznamená zaočkovanie proti pokušeniu alebo hriechu. Pavel nám však hovorí, že tým, že sme boli pokrstení "v Krista Ježiša", "obliekli sme si Pána Ježiša Krista" (Rím 6,3; 13,14; Gal 3,27). Pre kresťana krst znamená byť pochovaný s Kristom v jeho smrti, ukrižovanie starých spôsobov. Znamená to tiež podiel na Kristovom vzkriesenom živote (Rím 6,1-4), nové poradie hodnôt a nový spôsob života v moci Ducha Svätého.

Ježiš tých, ktorí majú byť pokrstení, nazýva "učeníkmi", t.j. tými, ktorí patria do jeho spoločenstva viery (Mat 28,19). Sú "jedným Duchom všetci pokrstení v jedno telo", a tak vytvárajú nové spoločenstvo (1 Kor 12,13).

Krst je jedna z odpovedí viery na Ježišovo pozvanie. Nie je to odpoveď jediná, aby sa snáď ten, čo sa už dal pokrstiť, nedomnieval, že "už dosiahol". Nie je to však ani odpoveď bezvýznamná, aby si niekto nepovedal, že na krste vôbec nezáleží - ak je, dobre, ak nie, nič vážne sa nestalo. Je to vskutku odpoveď dôležitá, lebo ako Kristovi nasledovníci chceme tiež naplniť "všetku spravodlivosť" - a preto krst berieme vážne.

Keď nasledujeme Ježišov príklad v krste, aj pre nás dnes platia slová z nebies: "Toto je môj milovaný syn/dcéra, v ktorom/ktorej sa mi zaľúbilo." (Mat 3,17)

ThDr. Daniel Duda, ThDr. Jiří Moskala

šachtl 1

Krst je zároveň uschopnením a vybavením do služby. Ako krst bol začiatkom Ježišovej verejnej služby, tak náš krst je ordináciou do našej služby.

šachtl 2

Je protibiblické, a teda neprijateľné, niekoho ku krstu priniesť bez jeho vedomia či súhlasu, alebo ľudí niečím zmanipulovať, aby sa dali pokrstiť.