Krátka osnova:

A. Okultizmus - 5 Moj 18,9-14; 1 Tim 4,1; Mat 24,24; Gal 5,20

1) Čo je okultizmus?

2) Existencia nadprirodzena

3) Prečo je taký záujem o okultizmus?

4) Biblia a okultizmus

B. Prevteľovanie - 2 Kor 6,2; Žid 3,7.8; 9,27; 1 Kor 15,12-14.20-23

1) Čo je reinkarnácia?

2) Prečo ľudia veria v reinkarnáciu?

3) Prečo nemôžeme prijať vieru v reinkarnáciu?

Moderného človeka, žijúceho v neosobnej, pretechnizovanej spoločnosti, úžasne priťahuje všetko, čo mu sprostredkuje bezprostredné zážitky, zvlášť ak sú nevšedné, tajomné či akokoľvek "nadprirodzené". Pridajme k tomu ešte všeobecný zmätok, ktorý panuje v oblasti názorov na to, čo sa deje s človekom po smrti, a už je jasné, že je vytvorená živná pôda pre rôzne pohľady, smery, javy, skúsenosti...

Biblia nás upozorňuje na skutočnosť, že "v posledných časoch niektorí odpadnú od viery a budú sa pridŕžať bludných duchov a učenia démonov" (1 Tim 4,1). Zároveň nás vyzýva: "Milovaní, neverte každému duchu, ale skúmajte duchov, či sú z Boha, pretože mnohí falošní proroci vyšli do sveta." (1 Ján 4,1)

V svetle toho, čo Biblia učí o prirodzenosti človeka, podstate smrti a vzkriesení, ako sme to preberali naposledy, chceme sa podívať na dva najrozšírenejšie javy, ktoré priťahujú moderného človeka: na okultizmus a reinkarnáciu.

A. Okultizmus

1) Čo je okultizmus? Slovo "okult" pochádza z latinského slova "occultus", čo znamená "skryté, tajné, tajomné". Okultizmus sa teda zaoberá tajomnými a skrytými vecami, nadprirodzenými démonskými silami, ako aj konaním a udalosťami, ktoré nie je možné vysvetliť bežne dostupnými spôsobmi. Pod okultizmus možno zaradiť napríklad: astrológiu, čarovanie, mágiu, psychotroniku, satanizmus, špiritizmus (styk s mŕtvymi), veštenie, čítanie z dlane, používanie kúzelného stolíka, vešteckých kariet, virgule, krištáľovej gule, apod.

Existujú dva extrémy, ktorým by sme sa ako kresťania mali vyhnúť. Jedným je popieranie existencie satana a duchovných bytostí (démonov) s ním spojených, a tým aj popieranie skutočnosti, že môžu vplývať na náš svet. Druhým extrémom je mať o nich nezdravý záujem, či prehnaný strach z nich - vidieť "čertovo kopýtko" za všetkým, čo sa deje okolo nás. Z tohto dôvodu je potrebné, aby sme sa pri našom štúdiu základov kresťanstva zaoberali aj okultizmom.

2) Existencia nadprirodzena. Žijeme v dobe, keď ľudia hľadajú odpovede na základné otázky života: "Aký je zmysel života?" "Existuje život po smrti?" "Je možné veriť v nadprirodzeno, v Boha?" V našom doterajšom štúdiu sme sa snažili dať odpoveď na to, prečo veríme, že Boh existuje a že sa zjavil ľudstvu v Biblii a v osobe Ježiša Krista. Hovorili sme si, že Písmo ukazuje, že vo vesmíre prebieha duchovný, nadprirodzený boj (Ef 6,12).

Biblia svedčí o tom, že prebieha zápas medzi kráľovstvom Božím a kráľovstvom satana (Zj 12,7). Niektorí ľudia si satana predstavujú ako chlpatú bytosť s chvostom, kopytami, rohami, ako toho, kto má v rukách vidly a smrdí sírou a dymom. Nie div, že táto predstava je pre moderného človeka smiešna a neprijateľná. Takáto bytosť by nikdy nepresvedčila značnú časť inteligentných nebeských anjelov, aby sa postavili proti Bohu a pridali na jeho stranu. Je treba si uvedomiť, že máme do činenia s múdrym a rafinovaným protivníkom, ktorý nielen majstrovsky používa svoje schopnosti, ale aj zneužíva neznalosť ľudí.

Nadprirodzeno existuje a s ním aj skutočné bytosti, ktoré žijú v inom rozmere reality. Na jednej strane Boh sa nás snaží presvedčiť, že spôsob, ktorým riadi vesmír, je dobrý, a ukázať nám, že všetko, čo nám hovorí, je zmysluplné. Naproti tomu satan sa nás snaží zviesť na svoju stranu, do vzbury a odboja proti Bohu, oklamať nás svojimi polopravdami a lžami, a tak nás zničiť (Ján 8,44). Boh nám však v tomto zápase všemožne pomáha: "Na to sa zjavil Syn Boží, aby maril skutky diablove." (1 Ján 3,8) Odmietnuť všetky biblické odkazy na satana, démonov či anjelov s tým, že ide o prejavy primitívneho, a teda nevedeckého a poverčivého pohľadu na svet, ako to dnes niektorí robia, znamená ostať bez kotvy a ochrany, vydaný napospas vrtochom a zvodom týchto nepriateľských bytostí.

Aj keď treba počítať s existenciou nadprirodzeného sveta a nadprirodzených bytostí, súčasne musíme byť opatrní, aby sme všetky nevysvetlené javy nezaraďovali do kategórie nadprirodzených javov. Musíme pripustiť, že mnohé z toho, čo sa všeobecne vydáva za nadprirodzené, nie je v skutočnosti nič iné než trik, podvod, optický klam alebo prirodzená vec, vysvetliteľná fyzikálnymi alebo psychologickými prostriedkami.

3) Prečo je taký záujem o okultizmus? S alarmujúcim rastom vplyvu okultizmu na ľudí musíme sa nevyhnutne pýtať: "Ako je možné, že ľudia na konci dvadsiateho storočia so všetkým vedeckým a technickým pokrokom sa zapletajú do okultných praktík? Existuje niekoľko faktorov, ktoré k tomu prispievajú:

a) Odklon od základných bodov kresťanstva. V poslednom storočí sme svedkami neustáleho spochybňovania základných bodov kresťanskej vierouky, a to dokonca aj tými, čo sú predstaviteľmi cirkví či teológie. Ak sa odložia, alebo novým spôsobom definujú termíny ako hriech, odpustenie, zmierenie, božstvo Ježiša Krista či inšpirácia Písma, z kresťanstva veľa nezostane. Tým kresťanstvo stráca svoju silu a príťažlivosť. Nesmieme zabúdať, že pod vplyvom sekularizácie čoraz väčšie percento populácie neprijíma kresťanský pohľad na svet a nestotožňuje sa s jeho vieroukou. Takíto ľudia sú potom prístupnejší pre experimentovanie s okultizmom.

b) Zvedavosť. Na okultizme je čosi tajomné, čo priťahuje ľudskú zvedavosť. V našej dobe veci bizarné, nevysvetliteľné a zlé sú veľmi príťažlivé. Väčšina ľudí, ktorí sú dnes zapojení do okultných praktík začala z čírej zvedavosti "nevinnými" činnosťami - čítaním horoskopov, vykladaním kariet alebo veštením z dlane. Prvé skúsenosti často vedú k zvýšenej zvedavosti, čím sa ľudia do okultizmu hlbšie zapoja, až nakoniec sa do neho úplne zapletú. Za túto zvedavosť je však potrebné draho zaplatiť. Je treba si uvedomiť, že okultizmus nie je niečo neutrálne, do čoho sa človek môže pustiť, a keď sa neskôr rozhodne ho opustiť, tak môže slobodne prestať bez akýchkoľvek škodlivých vedľajších účinkov.

c) Okultizmus ponúka reálne zážitky. Každý z nás túži po určitých jasných (a konečných) odpovediach na základné otázky života. Realita okultistických skúseností priťahuje mnohých ľudí. Astrológ vám z hviezd predpovie budúcnosť, poradí ako investovať. Psychotronik vám zas povie, čo máte urobiť pre svoje zdravie. Učenie o reinkarnácii vás presvedčí, že za svoj problém vlastne nemôžete, lebo je dôsledkom vášho života niekde na Sicílii v 12. storočí. Médium vás zas uistí, že po smrti na "onom svete" je všetko v poriadku, takže smrť vás nemusí strašiť.

Pretože okultné praktiky odhaľujú určité prekvapujúce veci, človek je spokojný, že našiel konečnú realitu a že už nemusí pokračovať vo svojom hľadaní pravdy. Duchovná prázdnota nie je zaplnená Bohom, ale určitou skúsenosťou, ktorá môže byť z pochybného zdroja. Dnešný sekulárny človek sa pýta, či veci fungujú. Ak niečo funguje - a okultné praktiky mu skutočne ponúkajú opravdivé zážitky - je pre ne otvorený a s nimi spokojný.

d) Je to jedno zo znamení "poslednej doby". Nie je to tak dávno (Advent 1/95), čo sme študovali znamenia "poslednej doby", ktoré nám naznačujú, že druhý príchod Ježiša Krista je blízko. Pretože satan "vie, že má krátky čas", snaží sa nasadiť všetky svoje sily do tohto boja, a preto môžeme čakať v dobe konca nárast jeho činnosti (Zj 12,12).

Ježiš nás varoval: "Lebo povstanú falošní proroci a budú robiť veľké znamenia a zázraky, aby zviedli, ak možno, aj vyvolených. Ajhľa, predpovedal som vám to." (Mat 24,24.25) V podobnom duchu hovoria i apoštoli Pavol a Ján (1 Tim 4,1; 1 Ján 4,1).

4) Biblia a okultizmus. Biblia jednoznačne a jasne zavrhuje všetky okultné praktiky: "Keď vojdeš do krajiny, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Boh, neuč sa konať podľa ohavností tamojších národov. Nech sa nenájde u teba taký, čo by syna alebo dcéru prevádzal ohňom, ani veštec, ani vykladač znamení, ani hádač, ani čarodejník, ani zaklínač, ani vyvolávač duchov, ani jasnovidec, ani kto by sa vypytoval mŕtvych. Lebo Hospodinovi je ohavný každý, kto činí tieto veci." (5 Moj 18,9-12)

Podobne varuje aj Nová zmluva (Gal 5,19-21; Zj 21,8; 22,15). V knihe Skutkov sa opisuje niekoľko stretnutí apoštolov s rôznymi formami okultizmu (13,6-12; 16,16-19; 19,19.20). Z týchto slov je jasné, že Biblia veľmi silnými a jednoznačnými slovami odsudzuje okultizmus a okultné praktiky, a preto rozvážny kresťan sa bude vystríhať okultizmu v jeho akejkoľvek forme.

B. Prevteľovanie

1) Čo je reinkarnácia? Slovo reinkarnácia je latinského pôvodu a znamená opätovné vtelenie. Reinkarnácia znamená, že duša sa po smrti vteľuje naspäť do tela - zakaždým do iného - ale duša (prípadne duch) sama si zachová svoju identitu. Reinkarnácia teda učí, že keď človek zomrie, jeho duša unikne z tela a pokračuje v existencii v nejakej forme života - a to opäť ľudskej, alebo nižšej, či vyššej než ľudskej. V reinkarnáciu dnes verí viac ako polovica obyvateľstva sveta.

Základom učenia o prevteľovaní je, že život človeka je daný karmou. Karma je presvedčenie, že neexistuje nezaslúžené šťastie ani nezaslúžená bieda. Každý človek sám určuje svoj osud do posledného detailu. Ak teda človek konal dobré skutky, zákonite sa narodí do "dobrého" tela, ak zlé, do zlého tela, prípadne sa vtelí do zvieraťa, rastliny alebo minerálu (v hinduizme). Kresťanská forma prevteľovania učí, že ak človek v živote neprijme alebo zavrhne Krista, musí sa vteliť do iného človeka, a to toľkokrát, až Krista nakoniec prijme. Potom už duša ide k Bohu.

2) Prečo ľudia veria v reinkarnáciu? Existuje niekoľko dôvodov, prečo sa viera v prevteľovanie ľuďom javí prijateľná.

a) Viera v nesmrteľnú dušu. Už Platón učil, že nesmrteľná duša berie na seba telo ako trest za hriech, ktorý spáchala. Duša teda musí opustiť ideálny svet a ísť do sveta materiálneho. Duša existovala prv, než sme sa narodili, bude existovať po tom, čo zomrieme. To, že sa na svete objavuje niekoľkokrát v rôznom tele, je súčasťou procesu očisťovania sa z hriechu.

Viera v nesmrteľnú dušu je aj dnes nesmierne populárna a všeobecne rozšírená. Pod vplyvom helenizmu prešla po smrti apoštolov aj do kresťanskej teológie. Treba však podotknúť, že mnohí kresťania, ktorí dnes veria v nesmrteľnú dušu, zavrhujú učenie o reinkarnácii.

b) Psychologické svedectvá minulých životov. Niektorí ľudia považujú určité psychologické javy za dôkaz predošlých životov. Veľkú popularitu si v tomto smere získali knihy lekára Raymonda A. Moodyho Život po živote a Život pred životom. Samozrejme, mnohí lekári spochybňujú, nakoľko tieto psychologické javy sú vedeckým dôkazom skutočnosti.

c) Spravodlivosť v reinkarnačnom systéme. Mnohým sa myšlienka, že človek má k dispozícii niekoľko životov, páči z nasledovných dôvodov.

i) Predovšetkým, karma sa zdá spravodlivá. Ak robíš dobre, bude sa ti dobre vodiť. Ak robíš zle, nemôžeš sa diviť, že sa ti vedie zle. Trest je úmerný tomu, čo si urobil (nie ako v kresťanstve, kde buď získaš všetko, alebo stratíš všetko; nebo alebo peklo). Zástancovia reinkarnácie tvrdia, že odsúdiť niekoho za obmedzený počet hriechov na večné trápenie je nespravodlivé, avšak karma je spravodlivá.

ii) Pomocou učenia o karme je možné vysvetliť utrpenie v tomto živote - utrpenie je dôsledok karmy z predchádzajúcich životov. Pri takomto vysvetlení Boh ani v najmenšom nie je zodpovedný za zlo. Všetko utrpenie a nespravodlivosť sú vysvetliteľné ako dôsledok zlých skutkov v predchádzajúcich životoch.

iii) Jeden z najatraktívnejších aspektov reinkarnácie je, že úplne odstraňuje realitu súdu a možnosť odsúdenia. Učenie o večne horiacom pekle alebo i o totálnom zničení bezbožných sa mnohým ľuďom zdá nezlučiteľné s Božím charakterom lásky. Reinkarnácia prichádza s modelom, v ktorom Boh môže potrestať hriechy (skrze zákon karmy), požadovať vieru v Krista (aspoň v jednom živote) a nakoniec každého zachrániť. Ak niekto Krista zavrhne, dostane druhú šancu, potom tretiu atď., až kým Ježiša neprijme. Človek sa môže morálne i duchovne vyvíjať, a tak Božiu lásku nakoniec lepšie pochopí. Niektorí dokonca učia, že bez reinkarnácie nie je možné dosiahnuť morálnu dokonalosť.

iv) Posledným dôvodom pre príťažlivosť reinkarnačného modelu života a smrti je, že sloboda ľudských bytostí vo vzťahu k Bohu ostáva zachovaná. Boh nikoho nenúti, aby veril, jednoducho poskytne dostatok času pre použitie slobodnej vôle. Nie je treba riešiť problém Adamovho hriechu a jeho vplyv na mňa (otázku dedičného hriechu a vrodenej hriešnej prirodzenosti človeka), ani problém pripočítanej Kristovej spravodlivosti (akým spôsobom to, čo Kristus vykonal, sa dotýka mňa).

3) Prečo nemôžeme prijať vieru v reinkarnáciu? Ak zoberieme do úvahy kresťanský reinkarnačný model, nemôžeme mu uprieť, že sa snaží obhajovať Božiu lásku, milosť a spravodlivosť tvárou v tvár problému zla. Skutočnosť, že slobodná vôľa a dôstojnosť človeka tiež zostávajú zachované, je pozitívna. Lenže celý systém má niekoľko veľmi závažných nedostatkov.

a) Reinkarnácia nerieši problém zla. Reinkarnácia miesto toho, aby riešila problém nespravodlivého utrpenia, tvrdí, že utrpenie je spravodlivé, a tým ho obhajuje. Pretože karma z minulých životov spôsobuje utrpenie v tomto živote, nikto vlastne nie je nevinný. Reinkarnacionalisti obviňujú kresťanov, že všetko, čo môžu povedať matke, ktorej zomrela nevinná trojmesačná dcéra, je: "Nevieme, prečo sa to stalo." Avšak ich odpoveď je ešte horšia: "Dôvod, prečo toto zlaté stvorenie zomiera, je, že v predchádzajúcom vtelení bolo 'grázlom'."

Problém sa týmto nerieši, ale otočí, prehliada, pretože sa posúva o jeden život dozadu. Predsa problém sa nevyrieši tým, že ho posuniem o život späť! Ak utrpenie v tomto živote je dané životom predchádzajúcim, ako sa to všetko začalo? Odkiaľ prišiel dlh karmy a utrpenie do prvého života? Alebo existuje zlo od večnosti? Je spravodlivé potrestať malé dieťa za hriech, o ktorom ono nemá ani tušenie? Tým, že reinkarnácia posúva problém zla do predchádzajúceho života, ho vôbec nerieši, ani k riešeniu nie je o nič bližšie.

b) Karma nie je morálny zákon. Človek by ľahko získal dojem, že zákon karmy je niečo ako zákon v Starej zmluve - presný univerzálny morálny kódex. Karma však nie je morálny predpis. Je to systém trestu, ktorý však nemá obsah, aby človeku povedal, čo má robiť. Karma je moc výkonná, ale chýba jej moc zákonodarná. Odkiaľ pochádzajú mravné predpisy, nad naplňovaním ktorých karma bdie? Ukáže sa, že vôbec neexistujú! To, čo je mravné, je teda relatívne. Mravné je potom to, čo je za daných okolností výhodné. To nás privádza do relativizmu. Lenže relativizmus v etike je neudržateľný. Ak neexistuje absolútna pravda, potom všetko zlo je relatívne, a ak je relatívne, prečo by ho mala karma trestať?

c) Reinkarnácia je v konečnom dôsledku nehumánna. Videli ste niekedy obrázky zo života v Indii? Na uliciach ležia tisíce biednych, zmrzačených, trpiacich, hladujúcich ľudí bez strechy nad hlavou. Prečo je takmer nemožné týmto ľuďom pomôcť? Pretože ak zmenšíte ich utrpenie, tak podľa hinduizmu pracujete proti zákonu karmy. To, čo im uľavíte teraz, si aj tak budú musieť odtrpieť v ďalšom živote. Pretože pôsobíte proti ich karme, pôsobíte vlastne aj proti svojej, a tak priťažujete sami sebe. Humanitárna či charitatívna činnosť v spoločnosti, ktorá verí v reinkarnáciu, je takmer nemožná.

d) Reinkarnácia nezaručuje duchovný rast. Reinkarnacionalisti niekedy používajú evolučnú teóriu ako dôkaz toho, že všetko sa vyvíja k lepšiemu, k vyšším životným formám. Problém však je v tom, že neexistuje dôkaz, ktorý by potvrdil, že je to pravda, či už na úrovni biologickej alebo duchovnej.

V konečnom dôsledku učenie o reinkarnácii prináša viac problémov než riešení. Logicky proste nestojí za to. A čo o tom hovorí Biblia?

e) Učenie o reinkarnácii je protibiblické. Karma, to je vlastne určitá cesta spasenia. Človek si určuje svoj osud, jeho dobré skutky môžu uzmieriť či vyvážiť zlé. Ak nebol úspešný, dostane novú šancu v ďalšom živote, a potom v ďalšom, až nakoniec sa všetky jeho problémy vyriešia. Reinkarnácia vedie v konečnom dôsledku k univerzalizmu - viere, že nakoniec všetci ľudia budú spasení. Človek vlastne nepotrebuje žiadnu pomoc, žiadne spásne dielo Ježiša Krista. Dokonca nepotrebuje už ani Boha. Preto zvesť o kríži je pre hinduistu urážkou, pre kresťanského reinkarcionalistu je nanajvýš láskavou inšpiráciou. Spasenie je dané karmou, nie krížom. Nesmrteľnosť pochádza zvnútra, nie od Boha. Nádejou človeka je prevtelenie, nie vzkriesenie.

Biblia však nehovorí o tom, že by duša prežívala telo (Ž 146,4; 115,17). Nehovorí o tom, že by po smrti ešte existovala nová šanca, že by človek žil niekoľko životov (2 Kor 6,2; Žid 3,7.8; 9,27). Písmo nenecháva žiadny priestor pre prevteľovanie (Jer 13,23; 17,9). Biblická odpoveď na smrť nie je reinkarnovanie, ale vzkriesenie (1 Kor 15,12-55). Riešením hriechu nie je karma, ale kríž, ktorý je garantom i dôkazom Božieho odpustenia.

Reinkarnácia vidí človeka ako dušu uväznenú v tele, ktorého sa jej nakoniec (snáď) podarí zbaviť. Vzkriesenie však ukazuje, že človek je nedeliteľná jednotka. Reinkarnácia je proces k zdokonaľovaniu, vzkriesenie je stav dokonalosti. Reinkarnácia je prechodný stav, v ktorom duša túži zbaviť sa tela a splynúť s Bohom, vzkriesenie je konečný stav, v ktorom celý človek - telo, duch i duša - prežíva spoločenstvo s Bohom.

II. Výkladové poznámky

A. K okultizmu

1. Uvedomujeme si, že tým, že informujeme o svete okultizmu, vystavíme niektorých ľudí veciam a praktikám, o ktorých predtým nevedeli. Nerobíme to preto, aby sme v nich vzbudili nezdravú zvedavosť. Zlo oddávna zvláštnym spôsobom ľudstvo priťahuje. Preto rada apoštola Pavla je aktuálna i dnes: "Prajem si, aby ste boli múdri v dobrom a neskúsení v zlom." (Rím 16,19 - ČEP)

2. Nie je možné v rámci jedného článku (či biblickej hodiny) prebrať jednotlivo všetky formy okultizmu a uviesť dôvody, prečo ako kresťania v nich vidíme nebezpečenstvo. To by bol námet a rozsah na celú knihu. Pre lepšie zoznámenie sa s problematikou odporúčame nasledujúce knihy: Okultizmus - Hra s ohněm (Advent 1993), Dr. J. W. Provonsha: Existuje život po živote? (Advent 1994), R. Morneau: Cesta do nadpřirozeného světa (Advent 1992).

3. Je pravdou, že moderný okultizmus čoraz častejšie používa "inteligentnejšie" formy, ktoré pre súčasného človeka nie sú také podozrivé a majú v sebe kus "kresťanstva" či "vedeckosti" ako napr.: ESP (Extra-sensory perception - mimozmyslové vnímanie), reinkarnácia, uzdravovanie vierou, biela magika, NDE (Near-death experiences - zážitky na prahu klinickej smrti), transcendentálna meditácia, psychotronika atď. Parapsychológia sa dnes snaží dodať niektorým okultným praktikám určitý punc vedeckosti. Dokonca je možné tieto veci študovať na niektorých univerzitách, napr. Kalifornská univerzita v Berkeley udeľuje titul bakalára mágie.

Niet pochýb o tom, že existujú rôzne silové, energetické polia, zemské žiarenie a že rôzni ľudia sú na tieto veci rôzne vnímaví. Ale ak predpokladáme, že tieto formy energie majú inteligenciu, takže je možné sa ich dopytovať (sú schopné odpovedať rôznym ľuďom hovoriacim rôznymi jazykmi), znamená, že máme do činenia s inteligenciou, ktorá stojí mimo našu dimenziu bytia. Biblia nám jednoznačne hovorí, kto má záujem komunikovať s človekom takýmito pochybnými metódami (2 Kor 11,14).

B. K prevteľovaniu

1. Viera v reinkarnáciu nesmrteľnej duše nie je moderným vynálezom, verili tomu tak už Egypťania (pyramídy mali ochrániť telo, aby sa do neho nedostala duša), Gréci (Platón učil, že v nebi je dvoje dverí, jednými duše prichádzajú, druhými odchádzajú; dôvod, prečo duša je nesmrteľná, vidí Platón v tom, že je nestvorená, a teda nezničiteľná), veria tak hinduisti, budhisti, taoisti, vyskytuje sa v náboženstvách Číny a Japonska. Pod vplyvom východných náboženstiev sa v posledných desaťročiach viera v reinkarnáciu explozívne šíri v Amerike i Európe a dostáva sa do myslenia mnohých formálnych kresťanov. (Kresťania a mohamedáni bežne v reinkarnáciu neveria.)

2. Psychologické svedectvá minulých životov. Existujú dva hlavné psychologické "dôkazy", ktoré sa uvádzajú v prospech viery v reinkarnáciu: déją vu a hypnotická regresia.

Déją vu [čítaj: deža vi = už videné] je pocit, ktorý človek má, keď príde na neznáme miesto a čosi mu hovorí, že tam už predtým bol. Všetko sa človeku zdá neskutočne známe, a pritom dobre vie, že v živote na tom mieste nebol. Reinkarnačné vysvetlenie tohto javu je jednoduché: navštívil ho v predošlom živote. Takýto výklad však nie je jediné možné vysvetlenie tohto psychologického javu. Môže ísť o "disrytmickú funkciu" predných lalokov mozgu (ako uvádza Encyclopaedia Britannica), a teda ide o mentálnu ilúziu, ktorá nemá veľký praktický význam. Niektorí ľudia sú k tomuto javu náchylní viac než iní.

Hypnotická regresia vyzerá na prvý pohľad značne presvedčivo. Niektorí ľudia sú v hypnotickom stave schopní uviesť detailné informácie o okolnostiach a udalostiach z ich predošlých životov. Mnohé z týchto informácií sú historicky celkom presné. (Mnohé síce nie sú, ale čo s tými, čo presné sú?) Existuje niekoľko psychologických a psychiatrických vysvetlení (ktoré tu nebudeme uvádzať, pretože nie sú jednoduché). Okrem toho, na základe Biblie, pre kresťana je prijateľná myšlienka, že zlí duchovia (satanovi padlí anjeli) môžu byť schopní vkladať do podvedomia ľudí v hypnotickom stave určité informácie, či "posolstvá" (1 Sam 28). To by mohlo vysvetľovať prípady, ktoré nie sme [zatiaľ] schopní vysvetliť inak.

3. Reinkarnácia nezaručuje duchovný rast. Napriek všetkým vedeckým pozorovaniam a pokusom, 150 rokov po Darwinovi nemáme jediný dôkaz zo skamenelín či laboratórií, že by sa jedna životná forma zmenila na druhú. Ak podstatné evolučné zmeny sa nedejú v biologickom svete, aký dôvod máme domnievať sa, že sa dejú v svete duchovnom? Vyspieva snáď ľudstvo k vyššiemu typu bytostí, ktoré sú dnes bližšie Bohu, lepšie chápu jeho lásku? Stačí krátky pohľad do čiernej kroniky.

Ďalší problém s prevteľovaním je, že opakovanie životov ešte nie je zárukou, že dlh karmy sa bude zmenšovať. Čo keď sa dokonca ešte zvýši? Ak nie sme schopní robiť to, čo je správne teraz, akú máme záruku, že v ďalšom živote na tom budeme lepšie? Ak jeden život nestačí na to, aby som prijal Krista, nemusí stačiť ani nekonečný počet životov.

Reinkarnácia však prináša aj iné nezodpovedané otázky. Ak sa duše neustále vracajú do nového tela, prečo tak rapídne pribúda ľudí na svete? Prečo toľkí ľudia tvrdia, že v minulom živote boli Napoleonom, Kleopatrou, či kráľovnou Viktóriou? Nakoľko je pri prevtelení zachovaná moja identita? Som to vôbec "ja", keď som už niekto iný?

III. Praktické dôsledky

Keď hovoríme o okultizme, je treba mať na pamäti, že nemyslíme na homogénnu, či organizovanú skupinu ľudí či konkrétne náboženstvo. Okultizmus sa vzťahuje na rôzne praktiky a náuky, ktoré sa spájajú s okultnými javmi. Pod okultizmus zahrňujeme tých, čo patria do nejakej okultistickej skupiny, alebo vykonávajú nejaké okultné praktiky, alebo veria v okultné javy. Na človeka sa môže vzťahovať buď len jedno, alebo aj všetky tri naraz.

Najčastejšie okultizmu prepadnú ľudia, ktorí nepoznajú učenie Biblie, alebo ho neberú vážne. Okrem toho títo ľudia sú: takí zvedaví, že vo svojej zvedavosti sú ochotní ísť tak ďaleko, že si zahrávajú aj s démonskými mocnosťami; ďalej sú to konformisti, ktorí sa pozerajú okolo seba a "pretože každý to robí", sú ochotní byť ďalším z tých, čo to robia, pretože oni nechcú byť iní. Prepadnú tomu ľudia neuspokojení, ktorí v náboženskej skúsenosti nenašli to, čo si od nej sľubovali, a tak sú skeptickí; ďalej ľudia smutní, ktorých postihla strata blízkej osoby a sú ochotní urobiť čokoľvek, aby sa o dotyčnom niečo dozvedeli; tiež ľudia nespokojní s danou situáciou v spoločnosti alebo cirkvi a hľadajúci alternatívu inde; ľudia psychicky labilní, ktorí sa ľahko nechajú ovplyvniť niekým iným a vyhovuje im to; deti okultistov, ktorí sú tomuto pôsobeniu vystavení už od malička; a nakoniec ľudia naivní a ľahkoverní, akých je dosť v každej generácii.

Zahrávať si so svetom okultizmu môže mať vážne dôsledky. Je rozdiel medzi tým, že intelekuálne viem, že nejaký jed ma zabije, ak ho požijem, a medzi ochutnaním jedu, aby som zakúsil to, o čom viem, že je to pravda. Potrebujeme vedieť o práci satanských síl, ale nie preto, aby nás to viedlo k experimentovaniu, obdivu či zapojeniu sa do týchto vecí.

Biblia nás varuje, že zámery a motívy satana sa v priebehu dejín nezmenili. Satan použije akýkoľvek nástroj, len aby zviedol ľudí preč od Boha a potvrdil im svoju pravdu: "Istotne nezomriete..." (1 Moj 3,4).

"Lebo tieto národy ... počúvajú vykladačov znamení a veštcov. Pre tieto ohavnosti ich vyháňa Hospodin, tvoj Boh, spred teba. Buď bezúhonný pred Hospodinom, svojím Bohom." (5 Moj 18,13.14)

ThDr. Daniel Duda, ThDr. Jiří Moskala