I. Náčrt

Krátka osnova:

1. Nová zem ako miesto spoločenstva s Bohom (Ján 17,3; Zj 21,3; 22,4)

2. Nová zem ako miesto služby (Luk 19,17; Zj 1,6; 19,9; 2 Pet 3,13)

3. Nová zem ako obnovený raj (Zj 21,4.5; Iz 65,17)

Ktosi raz povedal, že všetci by sme mali mať záujem o budúcnosť, pretože v nej strávime zvyšok našej existencie. Budúcnosť sa však dnes mnohým ľuďom javí ako neistá, azda viac, než kedykoľvek predtým v dejinách.

Podľa biblického chápania času charakter dejín určuje ani nie tak minulosť, ako budúcnosť - cieľ, ku ktorému história speje. Písmo nás učí, že Boh usmerňuje beh udalostí k záverečnému vyvrcholeniu dejín. Tento koniec bude zároveň aj novým začiatkom.

Naposledy sme študovali o Božom súde a tisícročnom kráľovstve vykúpených s Kristom. Dozvedeli sme sa, ktoré udalosti Biblia spája s koncom tisícročia - posledný súd, zničenie zla a vyriešenie vzbury hriechu. Čo však bude nasledovať ďalej?

1. Nová zem ako miesto spoločenstva s Bohom

Poslednou scénou, ktorú Božie slovo opisuje, je obnovenie zeme. Boh znovu stvorí zem v jej pôvodnej nádhere. Všetky stopy hriechu budú odstránené a nová zem sa stane večným domovom vykúpených.

Mnohí veriaci však o nebi uvažujú detinským a tak trochu naivným spôsobom. Nebo v ich predstave je nudné "plávanie" na obláčiku a brnkanie na harfu. Iní zase zdôrazňujú hlavne materiálne aspekty, ako napr. zlaté ulice či múry z jaspisu. Ďalší chápu nebo ako určitú satisfakciu za to, čo vytrpeli a odopreli si na zemi, alebo ako náhradu za to, čo im uniklo.

Avšak takéto materialistické, hedonistické, či na seba zamerané predstavy nemajú veľa spoločného so skutočným náboženstvom. Nový Jeruzalem je viac než len miesto nikdy sa nekončiacich detinských radovánok, viac než akýsi náboženský Disneyland. Človek potrebuje viac, než len sentimentálne piesne a obrázky nebeského mesta, či očakávanie, že sa splnia všetky jeho osobné želania.

Aj keď na podobných predstavách je nepochybne určitý element pravdy, chýba im základný aspekt kresťanskej nádeje. Podstatou kresťanskej nádeje nie je sebauspokojovanie, ale prísľub osobného spoločenstva s Bohom. Jedine jeho prítomnosť činí budúcnosť trvale žiaducou.

Večný život z hľadiska časového trvania nie je pre ľudí až taký príťažlivý. Niektorí nedokážu zniesť ani dĺžku života tu na zemi. Bolesť, utrpenie, bieda a rôzne deprivácie by zo života, ktorý by bol večný, urobili nekonečné trápenie. To, čo dáva večnému životu hodnotu, sú jeho vlastnosti založené na vzťahu s Bohom. Podstatou večného života nie je predovšetkým jeho nekonečná dĺžka, ale jeho nová hĺbka. Nádejou nie je mať viac toho, čo máme, ale mať niečo vyššie, lepšie.

To, čo spasení budú prežívať na novej zemi, nie je totálne nová skúsenosť. Večný život je niečo, čo sa začína už teraz, je to tiež prítomná skutočnosť: "Ten, kto verí v Syna, má večný život." (Ján 3,36; 17,3) Večný život teda znamená novú kvalitu života už tu a teraz. Avšak pretože v tomto veku bolesť, utrpenie, nemoc i smrť prichádzajú do života tak veriacich ako aj neveriacich, Boh zasľubuje, že stvorí "nové nebo a novú zem a prvotné [veci] sa nebudú pripomínať, ani na myseľ neprídu" (Iz 65,17).

Najväčším nebeským požehnaním je teda Božia osobná prítomnosť medzi jeho ľudom: "Ajhľa, stánok Boží s ľuďmi; prebývať bude s nimi a oni budú jeho ľudom a on, Boh, bude s nimi." (Zj 21,3) Týmto sa splní Boží zámer, pretože nás "povolal pre svoju slávu a cnosť" (2 Pet 1,3) a postaví nás "s plesaním pred svoju slávu" (Júda 24).

V Novom Jeruzaleme budú vykúpení žiť v Božej prítomnosti, lebo "trón Boží a Baránkov bude v ňom a jeho služobníci budú mu slúžiť" (Zj 22,3). Na tejto zemi zakúšame radosť zo služby Bohu len čiastočne, ale tam plne prežijeme, že našou najvyššou radosťou je vzdávať Bohu chválu. Najväčšou odmenou veriacich bude vidieť Pána a byť s ním stále.

Keď Ján hovorí o požehnaniach nebeského mesta, vyvrcholenie prichádza v krátkej vete: "A budú vidieť jeho tvár a jeho meno bude na ich čelách." (Zj 22,4; porov. 21,22) Keď pozrieme do tváre nášho Pána, uvidíme v jeho nekonečne láskavom pohľade naplnenie všetkého dobrého, spravodlivého a krásneho vo vesmíre. V spoločenstve s Bohom a v Božej prítomnosti uvidíme splnenie našich túžob poznať dokonalú lásku, pokoj a radosť, pravdu a spravodlivosť, svätosť a múdrosť, dobrotu a moc, slávu a krásu. Keď budeme hľadieť na Božiu tvár, viac, než kedykoľvek predtým, uvedomíme si, že pred Božou "tvárou je sýtosť radosti, v jeho pravici je večná blaženosť" (Ž 16,11).

Božie vykupiteľské dielo bude zavŕšené, ľudia budú zase prebývať v úzkom spoločenstve so svojím Stvoriteľom, tak ako v raji pred pádom do hriechu. Prekážky, ktoré spôsobil hriech, budú úplne odstránené, dôsledky hriechu zahladené a v Božej vláde sa bude v plnosti odzrkadľovať jeho povaha.

V podobenstve o hrivnách hovorí Pán vernému služobníkovi: "Dobre, dobrý a verný sluha, nad málom si bol verný, nad mnohým ťa ustanovím, vojdi do radosti svojho Pána." (Mat 25,21) Spoločenstvo s Majstrom, podiel na jeho radosti a uspokojenie z naplnenia Božích zámerov sú najvyššou odmenou za vernú službu. Pre opravdivého kresťana je tou najdôležitejšou odmenou práve spoločenstvo s Bohom.

2. Nová zem ako miesto služby

Na novej zemi budeme prežívať nielen spoločenstvo s Otcom a Synom, ale aj s vykúpenými všetkých čias a z celého sveta. Počas nášho života prežívame len čiastočné spoločenstvo s obmedzeným počtom našich súčasníkov, ktorí žijú v našom okolí. Toto spoločenstvo sa na novej zemi rozšíri o tých, ktorí žili pred nami: na patriarchov, prorokov, apoštolov, mučeníkov, reformátorov, priekopníkov, ľudí z každej doby a miesta. Symbolom tohto spoločenstva je nebeská hostina: "Blahoslavení, ktorí sú povolaní na svadobný hod Baránkov." (Zj 19,9)

Večný život je naplnením nielen duchovného, ale aj spoločenského rozmeru našej bytosti. Hriech nás oddelil nielen od Boha, ale aj jeden od druhého, takže si navzájom nedôverujeme a nie sme schopní plne sa odhaliť. V cirkvi, vďaka práci Ducha Svätého, existuje medzi jednotlivými členmi určité vedomie jednoty a ochota uprednostniť záujmy druhých pred záujmami vlastnými. Ale aj toto spoločenstvo je narušované sebeckými sklonmi a pocitmi ohrozenia a rivality.

Na novej zemi budú veriaci schopní konečne prežívať opravdivé spoločenstvo, ktoré nebude narúšané pocitmi neistoty či nedostatkom dôvery. Budeme môcť byť navzájom úplne otvorení a plne sa venovať službe blížnym. Z podobenstva o hrivnách sa dozvedáme, že odmena za vernú službu na zemi nebude znamenať koniec služby a zodpovednosti, či príležitosť relaxovať, alebo možnosť požadovať, aby teraz iní slúžili nám. Naopak, zachránení dostanú príležitosti na ďalšiu službu a bude im zverená ešte väčšia zodpovednosť (Luk 19,17.19; porov. Mat 25,21.23).

Skutočnosť, že všetci vykúpení sa stanú "kráľmi a kňazmi" (Zj 1,6), niekedy vedie ľudí k predstave, že budú dve triedy spasených - tých, ktorí budú vládnuť, a tých, ktorí im budú slúžiť, alebo k tomu, že v ideálnych podmienkach služba úplne prestane. Avšak skutočná služba znamená obohatiť a rozvíjať kvalitu života toho druhého, snažiť sa prispieť k jeho šťastiu. Toto je vlastne aj jeden z dôvodov zničenia bezbožných. V prostredí dokonalej nesebeckej služby by títo ľudia boli vrcholne nešťastní.

Služba na tomto svete väčšinou spočíva v napĺňaní základných potrieb toho druhého. Koľko času, energie a prostriedkov musíme tomuto venovať! Tým, že o naše základné potreby bude v nebi postarané, budeme sa môcť oveľa viac venovať tomu, čím môžeme životy iných obohatiť.

Keď hovoríme o nebi, príliš často sa sústreďujeme len na naše vlastné záujmy a výhody. Práve dôraz na službu vo večnosti nám pomáha eliminovať nezdravé zameranie sa na seba a uspokojenie našich potrieb. Biblia však vždy predstavuje vykúpených ako skupinu, ako Boží súdržný ľud, a nie nezávislých individualistov.

3. Nová zem ako obnovené rajské prostredie

Nová zem zároveň znamená obnovenie životného prostredia pre ľudí. Večný život má nielen svoju duchovnú a spoločenskú, ale aj telesnú dimenziu. My ľudia sme pozemské bytosti. Zem bola naším pôvodným domovom a bude aj naším konečným domovom. Náš konečný údel bude jednoznačne spätý s touto planétou.

Vzkriesenie (alebo premenenie) znamená obnovu našej telesnej existencie (1 Kor 15,42-50). Biblia nepozná existenciu človeka v inej než telesnej podobe. Ak budeme mať nové telá, potrebujeme aj novú zem, pretože telá sa nebudú vznášať v prázdnom priestore.

V určitom zmysle je život na novej zemi pokračovaním života, ktorý žijeme teraz, avšak v inom zmysle je v ňom nepochybne aj určitá diskontinuita, odlišnosť. Hriech a jeho dôsledky budú odstránené. Boh hovorí: "Hľa, všetko tvorím nové." (Zj 21,5) Preto "zotrie im z očí každú slzu a smrti už viac nebude, ani smútku, ani náreku, ani bolesti už nebude, lebo prvotné sa pominulo" (Zj 21,4).

Ľudia budú môcť dosiahnuť svoje ciele, bez prekážok rozvinúť všetky svoje schopnosti, naplniť svoje túžby. V tomto živote boli mnohí zoťatí v najlepších rokoch, iným choroba či postihnutie nedovolilo dosiahnuť to, čo by tak veľmi chceli. Ale na novej zemi každý bude mať možnosť dosiahnuť svoj plný potenciál.

Život nebude plynúť v nude či záhaľke. Každý, kto hlbšie študoval nejaký predmet, iste objavil, že vlastne len začal kopať na povrchu. Čím viac človek vie, tým viacej si uvedomuje, koľko ešte zostáva poznávať. Neexistuje teda nebezpečie, že by na novej zemi nebolo čo poznávať.

II. Výkladové poznámky

1. Výraz "nová zem" sa v Biblii vyskytuje celkove štyrikrát. Dva starozmluvné texty (Iz 65,17; 66,22) hovoria o požehnaní, ktoré by prišlo na ľud i krajinu Izraela, keby poslúchali Božích prorokov a zostali Bohu verní.

Dva novozmluvné texty (2 Pet 3,13; Zj 21,1) používajú grécke slovné spojenie gé kainé. Existujú dve grécke slová, ktorými možno vyjadriť naše slovo "nový": (1) Neos, ktoré vyjadruje novotu v čase, možno ho preložiť ako "nový", "nedávny", "mladý". Opakom je "starý", "starodávny", "pôvodný" (archaios). (2) Kainos znamená novotu formou a kvalitou a možno ho preložiť ako "nový", "čerstvý", "nový, odlišnej povahy". Opakom je "starý", "zastaralý", "skazený" (palaios). Použitím slova kainos je vyjadrené, že stará zem bude pretvorená, obnovená a očistená od všetkého, čo ju kazilo.

Veriaci často hovoria o tom, že budú naveky žiť "v nebi". Avšak spojenie "nové nebo a zem" ukazuje na novú jednotu medzi nebom a zemou, ktorá zavládne v tomto novom stvoriteľskom poriadku. Nový Jeruzalem "zostupuje od Boha z neba" na zem (Zj 21,2). Veriaci budú počas tisícročia "v nebi" (Ján 14,2.3; Zj 20,4.9), potom budú žiť na zemi (Ž 37,9.29).

2. Biblia predstavuje nebo ako miesto prebývania Boha (Iz 66,1; porov. Mat 6,1; 1 Pet 3,22). Je to miesto, nie stav duše. Toto miesto je však v inom rozmere, je mimo nášho kozmického časopriestoru, nie je možné sa tam dostať ani tou najdokonalejšou kozmickou raketou. Nový zákon jasne hovorí o nebi ako mieste, nie stave (Sk 1,9; 1,11; 7,55.56; Ján 14,2.3).

3. Na základe Kristových slov z Mat 22,29.30 niektorí prišli k záveru, že v nebi nebude manželstvo. Avšak tvrdiť, že vykúpení prídu o niečo, čo je Božím dobrým darom, protirečí tomu, čo je napísané v Ž 84,12. Kristus chcel saducejom povedať, že smrť nie je pre Boha problém a že Boh je schopný vyriešiť problémy spojené so vzkriesením. Naša mužskosť a ženskosť sú súčasťou našej osobnosti, súčasťou stvoriteľského poriadku. Sexualita nesúvisí len s tým, čo robíme, ale predovšetkým s tým, kým sme. Preto nebude v nových podmienkach - v nebi a na novej zemi odstránená, ale premenená.

4. Pre niektorých ľudí je dosť odpudivým faktorom skutočnosť, že tradičná predstava o svätých v nebi znamená večnú nudu. Biblia však predstavuje aktívny život vykúpených (Iz 65,17-25). Poznávanie a milovanie seba, blížneho a Boha nikdy nie je nudné, pretože ľudia i Boh sú bytosti, nie predmety; toto poznávanie sa nikdy neskončí. Aj tu na zemi s radosťou poznávame niekoho, koho milujeme. V nebi sa nikdy neprestaneme učiť a poznávať nové veci a osoby.

5. Pri výklade Iz 65,17-25 treba mať na pamäti, že tieto verše opisujú predovšetkým to, čo by sa stalo po návrate z babylonského zajatia, keby Izrael zostal Bohu verný. Pretože sa tak nestalo, toto proroctvo sa po miléniu naplní v novom nebi a na novej zemi len v princípe, ale nemožno už aplikovať každý detail. Ako kresťania by sme mali vykladať Starý zákon Novým, a nie naopak.

6. Zmyslom opisu Nového Jeruzalema v posledných kapitolách Písma (Zj 21 a 22) nie je dať nám fotografickú podobu tohto Božieho mesta. Ján nám chce ukázať na nebeskú realitu tohto mesta takým spôsobom, aby čitateľ videl, že stojí za to tam byť, vytrvať v zápase so zlom a nevzdávať sa ľahko.

Tí, ktorí boli kedysi svetlom sveta, budú teraz bývať v meste, ktoré nepotrebuje svetlo slnka (Zj 21,23). Tí, ktorí boli zaštítení Duchom Svätým, budú teraz bezpeční v meste s hrubými hradbami (21,17). Avšak do tohto mesta je pozvaný každý, a tak tieto hradby nemajú nikomu brániť v možnosti vstúpiť. Preto sa brány mesta nikdy nezatvoria (21,25) a na každej strane mesta sú až tri (21,13). Všetko, čo ľudia považujú za vzácne, tu je - zlato, drahokamy, ale brány sú z perál, ako náznak bolesti, ktorú za toto mesto zaplatil Ježiš Kristus (21,18-21). Mesto je predstavené ako dokonalá kocka (21,16), čo je pripomienka svätyne svätých - miesta Božieho prebývania. Človek potrebuje vodu, potravu a svetlo - zdrojom tohto všetkého v Božom meste bude Boh (22,1-5).

III. Praktický dôsledok

1. Hlavným zmyslom biblického opisu nebeského mesta a aktivít v ňom je ovplyvniť našu prítomnosť. Eschatologický obraz radosti vykúpených dáva nový rozmer a význam našim každodenným povinnostiam. Kristus "pre radosť, ktorá sa mu ponúkala, pretrpel kríž" (Žid 12,2) a nám pripomína: "radujte sa a veseľte sa, lebo v nebesiach máte veľkú odmenu" (Mat 5,12).

2. Naša kresťanská nádej zároveň ukazuje na realistickú budúcnosť, ktorá má skutočný obsah, a tak v hrubých obrysoch môžeme tušiť, čo nás čaká. Ako kresťania sme presvedčení, že smrť nebude mať posledné slovo v otázke našej ľudskej existencie. Učenie o "novom nebi a novej zemi" ukazuje na budúcnosť, kde život bude pokračovať v dokonalom prostredí a rozvinie sa plný potenciál človeka.

3. Náš život bude mať stále svoje telesné, spoločenské i duchovné aspekty, naša osobná identita zostane zachovaná, budeme schopní jeden druhého rozpoznať. Avšak naše životy budú aj dramaticky zmenené. Budeme schopní prežívať skutočnosti, o ktorých dnes nemáme ani potuchy. Budeme sa tešiť nebývalej blízkosti Božej a spoločenstvo s Bohom a s ostatnými spasenými prevýši všetko, čo sme schopní prežívať dnes.

4. Vedomie, že budúcnosť prekoná prítomnosť i naše predstavy o budúcnosti, nás chráni pred nerealistickými očakávaniami od tohto života. Aj keď spasenie mení naše životy, nezbavuje nás dnes plne dôsledkov hriechu. Stále žijeme v hriešnom prostredí, kde prežívame dopad vzbury stvorenstva proti Bohu. Ani tí, čo stoja na Božej strane, nie sú dnes uchránení od nešťastia, nemoci, smútku alebo smrti. Aj keď v určitom zmysle večný život, život novej kvality môžeme prežívať už teraz, v plnom zmysle sa realizuje až po Kristovom návrate.

5. Viera v Božie královstvo na obnovenej zemi je pre kresťana podnetom, aby verne plnil svoje povinnosti na tomto svete. C. S. Lewis raz poznamenal: "Pri čítaní dejín zistíte, že kresťania, ktorí pre tento svet urobili najviac, boli práve tí, ktorí najviac mysleli na svet budúci. Odvtedy, čo kresťania prestali myslieť na svet budúci, stratili vplyv aj na tento svet."

6. Učenie o novej zemi nám pripomína, že dejiny spejú k určitému cieľu. Keď hovoríme o udalostiach spätých s "koncom sveta", nemali by sme zabúdať, že v neposlednom rade je to nielen koniec, ale aj nový začiatok - začiatok niečoho, čo už nebude mať koniec. Hriech narušil pôvodný Boží plán s ľudstvom, ale nakoniec Boh splní svoj zámer. Odstráni nielen hriech, ale aj všetky jeho dôsledky, a konečne sa my ľudia staneme tým, čím sme vždy mali byť.

Posledné videnie zaznamenané v Biblii nie je o Aténach a inteligencii, ani o Babylone a luxuse, ani o Ríme a moci, ani o Paríži a móde, ani o New Yorku a obchode, ani o Londýne a jeho nádhere. Posledné videnie je o Novom Jeruzaleme, o charaktere Boha, ktorého predstavuje. Taký je záver dejín drámy vykúpenia, ktoré sa začali Záhradou a končia sa Mestom. A medzi nimi je kríž, ktorý zmenil tragédiu Edena na triumf Nového Jeruzalema.

Tam sa splní túžba tých, ktorí volali: "Len jedno som žiadal od Hospodina, len o to sa snažím, aby som smel bývať v jeho dome po všetky dni svojho života, aby som mohol rozjímať o dobrote Hospodina a kochať sa v jeho chráme" (Ž 27,4). Keď uvidíme Pána tvárou v tvár, budeme dokonale uspokojení: "Koho mám na nebi? Keď som s tebou, v ničom na zemi nemám záľubu... Boh mi naveky bude skalou srdca i údelom." (Ž 73,25.26) Náš hlas a naše srdcia naplnené radosťou sa pripoja k mohutným nebeským zástupom spievajúc: "Svätý, svätý, svätý Pán, Boh Vševládny, ktorý bol, ktorý je a ktorý príde." (Zj 4,8) "Sediacemu na tróne a Baránkovi dobrorečenie, česť, sláva a vláda na veky vekov." (Zj 5,13) Priateľu, urob všetko pre to, aby si tam bol.

ThDr. Daniel Duda, ThDr. Jiří Moskala

Šachtl 1: Nový Jeruzalem je viac než len miesto nikdy sa nekončiacich detinských radovánok, viac než akýsi náboženský Disneyland.

Šachtl 2: Večný život z hľadiska časového trvania nie je pre ľudí až taký príťažlivý. Niektorí nedokážu zniesť ani dĺžku života tu na zemi.

Šachtl 3: Pre opravdivého kresťana je tou najdôležitejšou odmenou práve spoločenstvo s Bohom.