Krátka osnova:

1. Osoba Ježiša Krista (Mt 16,13-17)

Kto Ježiš bol? ((Lk 2,40.52; J 1,1-18; 8,58)

2. Dielo Ježiša Krista (J 14,6; 14,9; 17,3)

Čo Ježiš urobil? (2K 5,19; Mt 1,21; Mk 10,45; R 3,25; 4,25)

Stredom kresťanského náboženstva je Ježiš Kristus. Naše náboženstvo nespočíva na prvom mieste v prijatí nejakého kréda či určitého počtu jasne definovaných vieroučných bodov. Vo svojej podstate kresťanstvo znamená mať pozitívny vzťah k osobe Ježiša Krista. Byť kresťanom značí povedať "áno" Kristovi. Toto "áno" je jednoznačné, totálne a bezvýhradné, pretože v Kristovi Boh hovorí nám svoje jednoznačné a nepodmienené "áno".

Keď Kristus bol na tejto zemi, položil svojim učeníkom zaujímavú otázku: "Za koho ma ľudia pokladajú? Čo hovoria ľudia o mne, kto som ja?" (Mt 16,13- 17) Základnou otázkou nie je: "Čo ľudia hovoria o mojom učení? Aký majú vzťah k tomu, čo hovorím?" Iste, element učenia je v kresťanstve (ako aj v iných náboženstvách) dôležitý. Ale to najdôležitejšie v kresťanstve je nájsť správny postoj k osobe Ježiša Krista. V podstate možno teda povedať: kresťanstvo = Kristus. Význam Kristovho učenia vychádza z faktu - kto Ježiš je. Kedykoľvek ľudia majú problémy s prežívaním biblického učenia, je to preto, lebo nedocenili, alebo nesprávne chápu význam osoby Ježiša Krista.

Pozrime sa teda, kto bol Ježiš Kristus? V danom texte Kristus ukazuje, že ak naše poznanie má byť správne, potom musí byť založené na Božom zjavení, nie len na našom uvažovaní, či predstavách. (Mt 16,17)

Napoleon Bonaparte raz povedal: "Ľudí poznám dobre, ale musím povedať, že Ježiš Kristus nebol obyčajným človekom. Nie je možné zrovnávať Ježiša a všetkých ostatných ľudí na svete. Alexander Veľký, Cézar, Karol Veľký a ja sme založili veľké ríše. Ale na čom boli založené naše výsledky a schopnosti? Na sile. Ježiš Kristus založil svoje kráľovstvo na láske a aj v tejto chvíli by pre Neho zomreli milióny ľudí."

1. Osoba Ježiša Krista

Prví kresťania verili, že v Ježišovi Kristovi prišiel na našu zem sám Boh. (J 1,1-3.14.18) To vysvetľuje, ako je možné, že všetko videli a hodnotili z perspektívy toho, čo povedal tento Žid z prvého storočia. Kvôli nemu boli ochotní vzdať sa všetkého, dokonca aj položiť svoj život.

Kto Ježiš bol?

Kto bol Ježiš Kristus? Predovšetkým a jednoznačne bol to človek. Jeho najbližší učeníci nikdy nepochybovali o ľudskej prirodzenosti tohto muža z Nazareta. Rástol a silnel (Lk 2,40), vyspieval telesne aj rozumovo (v. 52). V utrpení sa naučil poslušnosti (Žd 5,8), bol hladný (Mt 4,2), smädný (J 19,28), bol unavený a potreboval spánok (J 4,6; Mt 8,24). Ako človek žil v plnej závislosti na Bohu (J 6,38), bol pokúšaný (Žd 4,15; porov. Jak 1,13) a potreboval udržiavať spojenie s Bohom na modlitbe (Mk 1,35; Lk 11,1).

Ježiš bol však nielen dokonalým človekom, ale aj skutočným Bohom. Thomas Schutz o tom poznamenal: "Nikto z uznávaných náboženských vodcov, ani Mojžiš, Pavel, Budha, Mohamed, Konfucius, atď. netvrdili, že sú Bohom, okrem Ježiša Krista. Kristus je jediným náboženským vodcom, ktorý si nárokoval, že je Bohom, a zároveň jediný, kto presvedčil značnú časť sveta, že Bohom naozaj je."

On je ten, ktorý existoval už pred svojím narodením v Betleheme (Mich 5,2; Iz 9,6, J 8,58; 2K 8,9). Apoštolovia tvrdia o Ježišovi, že je stvoriteľom všetkého (J 1,3; Kol 1,16.17). On má právo odpúšťať hriechy (Mk 2,10.27), odpustenie je práve tak od Neho, ako od Boha (Kol 2,13; 3,13), je uvedený na jednej úrovni s Otcom (Mt 28,19; 1K 1,3; 2K 13,13; Zj 20,6; 22,3; porov. J 10,30). Od svojich poslucháčov vyžadoval, aby v Neho verili (J 6,40; 14,1-3), požaduje rovnakú úctu ako Otec (J 5,23).

Kristovo sebapochopenie jasne vidieť z toho, že používa výroky "Ja som..." - chlieb života (J 6,35), svetlo sveta (J 8,12), vzkriesenie a život (J 11,25), cesta, pravda i život (J 14,6). Ťažko by bolo vyjadriť veci jasnejšie a obecnejšie. Je tu vidieť súvis medzi Ježišovými výrokmi a veľkým "Ja som", čo bolo meno Jahveho v SZ (2M 3,13.14). Keď Kristus povedal: "Prv než bol Abrahám, ja som," vyslovil sa tak jasne, že jeho poslucháči vzali kamene, aby ho ukameňovali. Rozumeli tomu, čo tým vyjadril (J 8,58.59).

To, čo je v SZ pripisované Jahvemu, je v NZ vztiahnuté na Ježiša. Pozri napr.: R 10,13 -> Joel 2,32; Fil 2,10 -> Iz 45,23; Mt 3,3 -> Iz 40,3; 1K 1,30 -> Jer 23,9 a iné. Záver je jasný: V Ježišovi Boh prišiel na svet.

Treba si uvedomiť, aké z toho plynú dôsledky. Sú niektorí, čo sú ochotní prijať Ježiša ako dobrého človeka či veľkého učiteľa mravnosti. Správne k tomu poznamenáva C.S. Lewis: "Niečo také nie je možné povedať. Ak by nejaký človek hovoril tak, ako hovoril Ježiš, nemohol by byť veľkým učiteľom morálky. Buď je to blázon, alebo sám diabol. Musíme sa rozhodnúť. Buď je tým, čo o sebe tvrdil, teda Synom Božím, alebo je šialenec, či dokonca ešte niečo horšie." Preto ako kresťania prijímame Ježiša Krista za pravého, plného Boha.

2. Dielo Ježiša Krista

Čo Ježiš urobil?

Z pochopenia toho, kto Ježiš je, vyplýva potom naše chápanie toho, čo prišiel vykonať. Nemohol dosiahnuť to, čo vykonal, ak by nebol tým, kým bol. V Kristu Boh konal, aby nás zbavil hriechu a jeho dôsledkov. Slovami Pavla: "Boh bol v Kristovi, zmieril svet so sebou." (2K 5,19) K tomu bolo potrebné, aby:

Ježiš prišiel na svet jedinečným - nadprirodzeným spôsobom. Problém hriechu nebolo možné vyriešiť Božou mocou, príkazom, či vyhlásením. Ján hovorí, že "Slovo sa stalo telom" (J 1,14). Boh zázračným spôsobom vstúpil do nášho sveta a začal existovať ako človek (Mt 1,23). Tým ukázal nielen to, že Boh nás má rád, ide za nami do našej situácie, ale že nám chce slúžiť, nie panovať nad nami; od nás očakáva predovšetkým lásku, nie slepé podriadenie.

Ježišovo poslanie na zemi bolo jedinečné. Ježiš je naším Spasiteľom nielen pre to, kým bol, ale aj pre svoj pozemský život a dielo. Svojimi slovami a skutkami zvestoval Božie kráľovstvo - kvalitu života pod Božou vládou. Predstavil Božiu ponuku spasenia všetkým ľuďom, aj tým opovrhovaným, zaznávaným, i tým, ktorí boli v myslení veriacich tej doby z neho vylúčení.

Jeho služba prekračovala všetky ľudské bariéry. Jeho učenie vysvetľovalo princípy Božieho kráľovstva - každý je doňho pozvaný. Jeho skutky ilustrovali Božiu povahu. Grécke slovo pre "spasenie" a "uzdravenie" je rovnaké. Ježišove zázraky uzdravenia boli znamením spasenia. Zdravie nie je len neprítomnosť choroby, ale súlad tela, mysle a duševnej zložky. Skrze Krista Boh chce obnoviť v nás hriechom narušený Boží obraz, plne nás "zreštaurovať" do pôvodnej podoby.

Ježišov život na tejto zemi bol jedinečný. Pretože Ježiš prišiel "zachrániť svoj ľud od ich hriechov", sám musel byť bezhriešny (Mt 1,21; J 8,46). Je pozoruhodné, že ani Jeho nepriatelia nikdy úspešne nespochybnili tento fakt. Novozmluvní pisatelia túto významnú skutočnosť viackrát potvrdzujú (Lk 1,35; Mk 1,24; 2K 5,21; Žd 4,15; 1Pt 2,22; 1J 3,5). Ježišova bezhriešnosť nebola daná tým, že by vďaka svojej prirodzenosti bol nad pokušeniami, a preto sa Ho nedotýkali, a tak nemohol zhrešiť. Jeho pokušenia boli kruté a reálne (Žd 4,15; Mt 4,1-11; Lk 22,39-46). Práve Jeho pokušenia sú ďalším dôkazom Jeho ľudskej prirodzenosti a Jeho víťazstvá v nich sú výsledkom neustáleho spoliehania sa na Jeho Nebeského Otca (J 5,19.30).

Je pravdou, že Ježiš hovoril tým, ktorí ho prijali: "Nasleduj ma." (J 21,19). Je pravdou, že z Jeho milosti a v Jeho sile môžeme a aj máme nasledovať Jeho šľapaje. Je rovnako pravdou, že Kristus nám ukázal, že v úplnej závislosti na Bohu je možné zvíťaziť nad hriechom a pokušením. Ale práve tak je treba mať na pamäti, že On je Spasiteľ a my Jeho učeníci. V prvom rade je naším Spasiteľom a až potom naším Príkladom. Náš život na tejto zemi nikdy nebude taký bezhriešny ako Jeho, pretože naša hriešna prirodzenosť zostáva až do 2. príchodu Krista (Fil 3,20.21). Jeho poslaním bolo byť bezhriešnou a nepoškvrnenou obeťou. Preto On Spasiteľa nikdy nepotreboval, On Ním bol. My sme sa narodili v hriechu, my nikdy nebudeme "malými Kristami", nikdy nenastane čas, že by sme sa bez Neho zaobišli.

Ježišova smrť bola jedinečná. Kristus prišiel nielen preto, aby na tejto zemi žil a pôsobil, ale aj aby zomrel (Mk 10,45; Iz 53). Napriek tomu, že bol bezhriešny, zomrel smrťou odlúčenia od Boha, smrťou, ktorou zomrú hriešnici na konci (2K 5,21; R 6,23). Bolo to preto, že "bol vydaný za naše viny", "zomrel za naše hriechy" (R 4,25; 1K 15,3), zakúšal dôsledky našich hriechov (Žd 2,9). Kristova smrť bola teda zástupná a v tomto bola jedinečná, neopakovateľná (Žd 10,28). Bezprostrednou príčinou Jeho smrti nebolo to, že bol pribitý na kríž (veď aj mnohí iní takto zomreli), ale to, že Ho Boh opustil (Mt 27,46; R 4,25; porov. R 1,24.26.28). Takto Ježiš sa stal zmierením, dôkazom Božej spravodlivosti pre celý vesmír (R 1,17; 3,25; Kol 1,20; Ef 1,10). Kríž je zároveň dôkazom Božej nesmiernej lásky k nám. Ježiš nezomrel preto, aby presvedčil Otca, aby nás miloval, lebo veď On sám Ho zo svojej veľkej lásky k nám "daroval" (J 3,16; 16,26. 27). Boh však dokázal pred celým vesmírom, že smrť je prirodzeným dôsledkom hriechu. Odlúčenie od Boha, ktorý jediný je Zdrojom života, prináša nevyhnutne smrť.

Bol to Satan v raji, ktorý povedal našim prarodičom: "Istotne nezomriete." (1M 3,4) Na kríži Boh dokázal, že pravdu mal On. Jeho slová: "Ak budeš jesť, určite zomrieš," neboli vyhrážaním, ale láskavým varovaním pred dôsledkami narušenia vzťahu dôvery a závislosti na Bohu (1M 2,17). Kríž ukazuje, že Bohu nemusíme slúžiť zo strachu, či vypočítavosti (Jób 1), pretože odhaľuje Boží láskavý charakter. Naopak, tí, čo Krista na kríž poslali, tí, ktorí ho dali mučiť, boli práve tí, ktorí Ho nepoznali (J 16,2.3).

Kristov kríž nás učí, že motivácia našej služby Bohu je nesmierne dôležitá. Ak náš vzťah ku Kristovi nebude založený na poznaní Jeho charakteru lásky a spravodlivosti, ak mu slúžime zo strachu alebo z vypočítavosti, nakoniec sa staneme Jeho najzarytejšími nepriateľmi, aj keď si o sebe myslíme, že sme Božie deti.

Keď apoštolovia hovorili o Kristovej smrti, jedným dychom dodávali fakt o Jeho vzkriesení: "Lebo Kristus za nás nielen zomrel, ale aj vstal z mŕtvych." (R 8,34) "Kristus zomrel pre naše hriechy podľa Písem a bol pochovaný a v tretí deň bol vzkriesený podľa Písem." (1K 15,3,4) Skutočnosť, že Kristus bol vzkriesený, patrila k podstate apoštolskej viery. Keby Kristus nevstal z mŕtvych, naša viera, nádej i kázanie by boli márne, náš život by nemal tú správnu perspektívu. Práve na základe vzkriesenia videli prví učeníci život i smrť Ježiša v úplne novom svetle. Pocit porážky, zlyhania sa vytratil. Fakt vzkriesenia bol pre nich tým rozhodujúcim dôkazom toho, že Boh sa ku Kristovi priznal a Jeho smrť na kríži nie je dôkazom zlorečenstva a Božieho zavrhnutia (5M 21,23).

Ježišovo vzkriesenie dokazuje nám všetkým, že smrť nie je posledným slovom v ľudskej existencii, existuje budúcnosť, ktorá ide až za hrob (1K 15,12-20). Jeho vzkriesenie je garantom našej nádeje na vzkriesenie. "Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keby zomrel." (J 11,25.26)

II. Výkladové poznámky

Prvotným zmyslom tejto biblickej hodiny nie je dať ľuďom informácie o Ježišovi, ale viesť ich k správnemu, kladnému vzťahu k Nemu. Ide nám v prvom rade o to, aby ľudia povedali svoje "áno" osobe Ježiša Krista, a to na základe pochopenia toho, kto On bol a ako sa v Ňom zjavil Boh.

Problém hriechu spočíva tiež v tom, že Satan Boha predstavil v nesprávnom svetle. My ľudia máme o Bohu nesprávnu predstavu (R 1,21). Ak ľuďom v takomto stave predložíme Božie požiadavky, skôr, či neskôr skĺznu do zákonníctva. Budú robiť správne veci kvôli nesprávnym pohnútkam. Preto sa najprv musí zmeniť ich myslenie. Toto je možné jedine odhalením bezpodmienečného prijatia, ktoré nám Boh v Ježišovi ponúka. Potrebujeme ľuďom ukázať, kto Ježiš bol, prečo prišiel, ako žil a čo pre nás urobil. Kristus prišiel, aby nám Otca zjavil v správnom svetle (J 14,9; 17,3). V Kristu poznávame, že Boh nám vždy hovoril i hovorí: "Milujem ťa, prijímam ťa takého, aký si." Jeho láska k nám nikdy nie je: "Áno, - ale..." Preto aj odpoveď človeka, ktorý toto pochopil a prežil, bude vždy jednoznačné, úplné a bezvýhradné "áno". Človek, ktorý hovorí Bohu: "Áno, - ale...", potrebuje znovu vysvetliť a prežiť základy evanjelia.

Historicita Ježiša. Známy novozákonný teológ F. F. Bruce povedal: "Niektorí pisatelia sa zahrávajú s myšlienkou, že existencia Krista je mýtom. Avšak toto nerobia na historickom základe. Pre nepredpojatého historika je historicita Krista práve tak axiomatická ako historicita Júlia Cézara. Tí, čo o Kristovi hovoria ako o mýte, nie sú historici."

Okrem 27 rôznych dokumentov NZ, ktoré sa na Ježiša odvolávajú, možno historicitu Ježiša doložiť aj z týchto nebiblických prameňov: Kornelius Tacitus, Lucian, Jozefus Flávius, Seutonius, Plínius mladší, Tertulián a iní.

Božstvo Ježiša Krista. Niekedy tí, čo nerozumejú semitskému spôsobu vyjadrovania a používania slov, citujú verše, v ktorých Kristus je nazvaný prototokos (prvorodený), ako dôkaz, že je stvorenou bytosťou. Takýchto textov je päť (Kol 1,15.18; R 8,29; Žd 1,6; Zj 1,5).

Treba si uvedomiť, že zmyslom týchto textov je ukázať na Kristovo vyvýšené a neopakovateľné postavenie autority, na to, že je v jedinečnom vzťahu napr. k stvorenstvu, vzkrieseným, atď. Prvorodený stvorenstva neznamená, že Kristus bol prvý stvorený, ale že On je aktívny činiteľ, pôvodca stvorenia (Zj 3,14). Prvorodený zo vzkriesených neznamená, že bol prvý vzkriesený, ale že všetci vzkriesení vďačia Jemu za svoje vzkriesenie (J 1,4). Na dôkaz toho, že nejde o poradie v čase, pozri iné použitia tohto slova (Ž 89,28; 2M 4,22; Jer 31,9; Žd 12,23). Prvá dáma nie je prvá preto, že je najstaršia, ale pre svoje postavenie.

To isté platí aj pre výraz monogenes (jednorodený). Toto slovo je použité na Ježiša päťkrát, a to len u Jána (J 1,14.18; 3,16.18; 1J 4,9). Opäť ukazuje na jedinečnosť, unikátnosť Ježišovho vzťahu k Otcovi (pozri Žd 11,17; Izák bol jedinečný Abrahámov syn, syn zasľúbenia, ale nebol jeho jediným synom). Zmyslom týchto titulov je Ježiša vyvýšiť, ukázať, že je jediný svojho druhu, nikto nie je ako On. Nemožno ich preto vykladať tak, že Ho postavíme na úroveň stvorenstva.

III. Praktický dopad

V živote a diele Ježiša Krista vidíme riešenie problému hriechu, odpoveď na naše nesprávne predstavy o Bohu. Ježiš nám ukazuje, aká je skutočná pravda o Bohu, o nás a o hriechu. Aby nám Boh mohol dať spoľahlivý a jednoznačný zdroj informácií, prišiel Ježiš, aby žil na tejto zemi. Keď na základe života a smrti Ježiša Krista začíname chápať, aký Boh naozaj je, mení sa náš vzťah odboja, vzbury i ľahostajnosti voči Nemu. V našom srdci vzniká obdiv k Tomu, ktorý mal v nebesiach všetko, no napriek tomu to opustil a prišiel k nám, aby nám pomohol, pretože Mu tak veľmi na nás záležalo. Plnia sa Ježišove slová: "Keď ja budem vyvýšený, všetkých potiahnem k sebe." (J 12,32) Začíname Mu dôverovať, milovať Ho (1J 4,19).

Ježiš povedal: "Ja som tá Cesta, Pravda i Život, nikto nemôže prísť k Otcovi inak ako cezo mňa. Keby ste poznali mňa, poznali by ste aj môjho Otca." (J 14,6.7)

Ak tvoje srdce niekedy túžilo po tom, aby si naozaj poznal Boha, ale On sa ti zdá napriek všetkému, či práve preto, čo si vykonal, taký vzdialený, taký nereálny, potom sa sústreď na Jeho Syna, ktorý je "obrazom podstaty Otca" (Žd 1,3), a môžeš si byť istý, že ak sa zoznámiš s Ježišom, spoznáš Otca. A poznať Jeho - to znamená večný život (J 17,3).

Pilát položil tú správnu otázku: "Čo teda urobím s Ježišom?" (Mt 27,22) Aby si na túto otázku našiel tú správnu odpoveď, tak ako Tomáš (môj Pán a môj Boh - J 20,28), Ti zo srdca želajú

Daniel Duda +Jiří Moskala